Aká si mi krásna, dedinôčka moja.
"Človek musí veľa precestovať, aby poznal všetku tú krásu,
ktorú môže mať doma." Goethe
Milí návštevníci našej WEB stránky,
dostávajú sa k Vám informácie o našej malej rodnej dedinke.
Ak sa začítate do jej riadkov, prípadne nás aj navštívite, možno v nej tak ako
naši predkovia a teraz my domáci, nájdete ten kúsok z
krásy sveta ukrytý v prírode, ľuďoch.
Kojatice, ak chcete aj Kayatha, Kojetice či Kojecice, Šarišské Lužianky
(Luzsanka či Lužany) a Kojatickú dolinu, to trio našich krásnych, históriou,
životom a ľuďmi spätých obcí, spojil napokon osud do jednej malebnej doliny,
rafinovane ukrytej medzi pohoria Šarišskej vrchoviny.
Už po zdolaní prvého menšieho kopčeka vás otvorenou náručou privíta naša
rodná dedina. Každodenný život, radosť i smútok, smiech i plač sa tu začali
odvíjať už pred viac ako 750 rokmi. Žijú tu ľudia takí i onakí, no napriek
všetkému ešte vždy srdeční, bohabojní, životaschopní, mocní. Skoro takí
mocní, ako ramená našej Svinky. Práve tu sa sila Malej a Veľkej Svinky
zlieva do jednej rieky, tak silnej, že neraz aj ona písala dejiny týchto
obcí. Neraz nás postrašila aj kruto vytrestala svojimi rozbúrenými vodami,
zničila úrodu i domy, ale bola nám častokrát aj nápomocnou, a to zavše pri
ničivých požiaroch. Tento životodarný živel písal a dodnes píše dejiny
našich obcí.
Tak nech sa páči, vstúpte. U nás ste vždy vítaní -
u nás - v Kojaticiach.